Keď sa HN širšieho okolia, bežných ľudí z celého Slovenska, pýtali, čo sa im vybaví pri slove Podbrezová, väčšina si dokázala vybaviť veľkú fabriku. Niektorí si spomenuli aj na jej šéfa Vladimíra Sotáka, no každý ihneď vybavil obrovskú kopu kovového šrotu, ktorú vidia z auta pri prejazde obcou po jednej z hlavných dopravných tepien.
Niet sa čomu čudovať. Tony pokrivených kovových častí zakrytých obrovskou strechou sú neprehliadnuteľné. To, čo však väčšina z nás vníma ako neestetický odpad, vidí akýkoľvek skúsený priemyselník na svete ako mimoriadne cenný vstupný materiál.
Bežní pútnici prechádzajúci Podbrezovou totiž nemajú ani tušenie, že auto, ktorým práve idú, voda či káva, ktorú doma pijú alebo plyn, ktorým si zohrievajú jedlo, prechádzajú a fungujú práve vďaka oceľovým rúram.
Tie s veľkou pravdepodobnosťou boli v minulosti rovnakým šrotom, ba čo viac, je veľká šanca, že pochádzajú práve z Podbrezovej. Huta totiž z už vyradeného materiálu dokáže opäť vyprodukovať na trhu mimoriadne cenný artikel, vyvážaný do celého sveta.
„Oceľ je stopercentne recyklovateľná. Väčšina našu prevádzku nazýva hutou. Súhlasím, no rád pripomínam, že sme v zásade recyklačná fabrika,“ uviedol šéf Železiarní Podbrezová Vladimír Soták, ktorý HN pozval na prehliadku závodu.
Keď monarchia potrebovala oceľ
Zostáva vám 82% na dočítanie.